SPRÁVA O ČINNOSTI SNKH ZA ROK 2015
Slovenský národný komitét historikov mal v roku 2015 dve
zasadnutia. Dňa 29. 1. 2015 a 26. 11. 2015. Na prvom z nich sa venoval najmä
činnosti bilaterálnych komisií. Národný komitét vysoko zhodnotil niektoré
konferencie, ktoré usporiadali tieto komisie. Rusko-slovenská komisia
usporiadala konferenciu Rusko a Slovensko v priesečníkoch dejín, ktorá sa
konala v Banskej Bystrici v auguste 2014. Spoluorganizátorom tejto konferencie
bol HÚ SAV. Na konferencii odznelo 22 príspevkov, ich autormi boli aj členovia
komisie. Počas roka 2015 došlo k útlmu spoločných aktivít.
Aj napriek problémom spôsobených zložitou situáciou na
Ukrajine, sa podarilo zorganizovať spoločné zasadanie Slovensko-ukrajinskej
komisie; jeho súčasťou bola medzinárodná konferencia Metodologické a
koncepčné otázky výskumu dejín Rusínov a Ukrajincov (november 2014).
Pravidelne dvakrát do roka zasadala Slovensko-česká a
česko-slovenská komisia historikov, ktorá má bohatú činnosť. Informuje o nej na
vlastnej web stránke. Vydáva vlastný časopis Česko-slovenskú historickú ročenku.
Pravidelne pracuje a stretáva sa aj slovensko-nemecká a
česko-nemecká komisia historikov.
Práce Francúzsko-česko-slovenskej komisie historikov na tému
Mediátori a miesta kultúrnej mediácie vyšli v roku 2015 v publikácii La
France et l´Europe centrale. Médiateurs et médiations, ako číslo 53 série
Collection historique de l´Institut d´Etudes slaves, Paris 2015. V októbri 2015
sa konala v Pardubiciach ďalšia konferencia, ktorá bola súčasťou vedeckého
programu Sorbonny a CNRS na tému Vzájomné poznávanie prostredníctvom
vzdelávania.
SNKH venoval na svojom prvom zasadnutí pozornosť personálnym
otázkam v slovensko-maďarskej komisii, kde menoval za predsedníčku dr. T.
Lengyelovú a na návrh predsedu slovensko-rumunskej komisie došlo aj k
personálnym zmenám v tejto komisii.
Slovenská účasť na 22. Medzinárodnom kongrese historických
vied
Na druhom zasadnutí SNKH zhodnotil slovenskú účasť na 22.
Medzinárodnom kongrese historických vied v čínskom Jinane 23. – 29. augusta 2015
sa v čínskom Jinane. Svetové kongresy historických vied od 20. rokov 20.
storočia raz za päť rokov organizuje Medzinárodný komitét historických vied (CISH).
Pravidlom sa stalo, že v usporiadaní kongresu sa strieda európska krajina s
inými svetadielmi. V Ázii sa kongres konal tohto roku po prvý raz. Čínske médiá
ho porovnali s Olympijskými hrami v historických vedách. V Jinane bola totiž po
prvýkrát udelená prestížna cena v oblasti historiografie The CISH
Jaeger-LeCoultre Prize. ktorú za svoje dielo ako prvý dostal francúzsky historik
Serge Gruzinski.
Podstatná časť aktivít SNKH sa aj v roku 2015 sústredila na
prípravu slovenskej účasti na tomto svetovom kongrese. Počas prípravnej fázy
SNKH podporil žiadosť Poľského národného komitétu historikov, aby sa 23.
Medzinárodný kongres historických vied konal v Poznani. Podporil tiež
kandidatúru prof. Krzystofa Makowského z Poznane za člena byra CISH.
Na kongres sa zaregistrovalo 2684 historikov z celého sveta,
prevahu mali čínski historici (1769), z ostatných krajín prišlo 915 účastníkov.
Po Číne mali najväčšie zastúpenie USA (101), Francúzsko (89), Nemecko (50),
Austrália (37) Británia 34 a malé Fínsko 33 historikov. Slovenská delegácia mala
4 členov, všetko aktívnych účastníkov : Bohumila Ferenčuhová – predsedníčka
Slovenského národného komitétu historikov (SNKH), Dušan Kováč – predseda Komisie
pre medzinárodné slavistické štúdiá, Michal Schvarc a Matej Hanula, samostatní
vedeckí pracovníci Historického ústavu SAV. Vedecký program 22. Medzinárodného
kongresu spolu so zoznamom aktívnych prednášateľov je rozpísaný na 167 stranách
tlačeného textu. Odzrkadľuje aktuálny stav svetových výskumov v oblasti
historiografie a nové trendy jej ďalšieho rozvoja. Pre SNKH znamenala účasť na
augustovom kongrese vyvrcholenie bezmála päťročnej činnosti, počas ktorej sa
podieľal na vypracovaní programu a príprave príspevkov. SNKH bol
spoluorganizátorom dvoch podujatí Spoločné zasadnutie 9 New Order for the Old
War? The Congress of Vienna 1815 in a Global Perspective, (Nový poriadok pre
starý svet? Viedenský kongres 1815 vo svetovej perspektíve) – 26.8.2015 a
Špecializovanej témy 24 Frontiers, Massacres and Ressettlement of Populations,
(Hranice, masakre a presídľovanie obyvateľstva) - 27.8. 2015. Podieľali sme sa
aj na príprave kolokvia Komisie pre dejiny medzinárodných vzťahov Old and new
players – Histories of International Relations, XIX-XXI Centuries, (Starí a
noví hráči – histórie medzinárodných vzťahov v 19. – 21. storočí).
V prvý a záverečný deň kongresu sa konali Generálne
zhromaždenia CISH, na ktorých sa zúčastňujú predsedovia Národných komitétov
(dnes je ich 53) a predsedovia pridružených medzinárodných organizácií (30).
CISH má aj 12 interných komisií, ktoré ašpirujú na štatút pridružených a kým ho
nedostanú nemajú volebné právo. Okrem obsiahleho zhodnotenia činnosti CISH od
Kongresu v Amsterdame roku 2010 ich výsledkom bolo zvolenie nového byra (Board)
a hlasovanie o mieste konania 23. Kongresu historických vied v roku 2020.
Spomedzi troch kandidátov na ich usporiadanie – Atény, Poznań a Tampere – s
prevahou zvíťazila poľská Poznań. prvé Generálne zhromaždenie CISH po kongrese
sa bude konať roku 2017 v Moskve so sprievodným podujatím venovaným storočnici
revolúcie v Rusku. Tému Nový poriadok pre starý svet? Viedenský kongres v
globálnej perspektíve navrhol spoločne Slovenský národný komitét historikov
a Komisia pre slovanské historické štúdiá. V Okrem organizátorov Franka Hadlera
a Mathiasa Middella z Univerzity v Lipsku vystúpila v tomto paneli Glenda Sluga
z Univerzity v Sydney s prednáškou Kozmopolitizmus, nacionalizmus a kresťanská
Európa, Dušan Kováč z Historického ústavu SAV na tému Viedenský kongres 1815 a
„jar národov“ v strednej Európe: kauzalita alebo diskontinuita? Janneke
Weijermars analyzovala viedenský kongres a bitku pri Waterloo v holandskej,
luxemburskej a belgickej literatúre napísanej v rokoch 1815-1915. Európsky
rozmer problematiky prekročila len Deborah Besseghini, ktorá priblížila vplyv
viedenského kongresu na bojovníkov za nezávislosť v latinskej Amerike.
Pracovníci Historického ústavu SAV Michal Schvarc a Matej
Hanula vystúpili s referátom v rámci jednej zo špecializovaných tém, ktorých
bolo na podujatí zorganizovaných celkovo 27. Išlo o panel s názvom Hranice,
masakre a presídľovanie obyvateľstva. Hlavným organizátorom bol Historický
ústav Akadémie vied Českej republiky zastúpený Zlaticou Zudovou-Leškovou v
spolupráci s Centrom pre dejiny násilia na Univerzite v Newcastle v austrálskom
štáte Nový Južný Wales a Českým národným komitétom. Vstúpenia účastníkov panelu
hodnotila prof. Lyndall Ryan zo spomínanej austrálskej inštitúcie. Išlo o
chronologicky i geograficky veľmi široko vymedzenú tému, pretože vystúpenia
pokrývali časové obdobie od druhej polovice 18. storočia po koniec 20. storočia
a zaoberali sa udalosťami odohrávajúcimi sa na troch kontinentoch. Jednej z
migračných vĺn na európskom kontinente v spomínanom období sa týkal referát M.
Schvarca a M. Hanulu. Predstavili v ňom priebeh a výsledky evakuácie nemeckej
menšiny zo Slovenska v záverečnej fáze II. svetovej vojny, ktorá bola pre
nacistických pohlavárov jedným z neželaných dôsledkov ich od 30. rokov
uskutočňovanej „Volskstumspolitik“. V záverečnom vystúpení upozornila L. Ryan,
že hranice boli častým miestom mnohých tragédií, pričom to isté platí i o
nútenom presídľovaní obyvateľstva medzi krajinami. Úlohou historikov ostáva na
tieto udalosti bez skresľovania upozorňovať. Treba dodať, súčasná situácia v
Európe je dôkazom, že fenomény, ktorých sa dotýkali jednotlivé príspevky, nie sú
ani zďaleka iba vzdialenou kapitolou z dejín.
Slovenský národný komitét historikov sa podieľal aj na
príprave kolokvia Komisie pre dejiny medzinárodných vzťahov nazvanom Noví a
starí hráči – Histórie medzinárodných vzťahov, 19. – 21. storočie. Bohumila
Ferenčuhová vystúpila na kolokviu s prednáškou Malá dohoda ako nový aktér
medzinárodných vzťahov v medzivojnovom období: stroskotanie demokratickej
Európy?
Slovenskí účastníci 22. Medzinárodného kongresu historických
vied úspešne reprezentovali na tomto fóre slovenskú historickú vedu. Odniesli si
množstvo poznatkov o nových prístupoch v mnohých špecializovaných historických
disciplínach. Matej Hanula a Michal Schvarc sa zúčastnili kongresu ako
štipendisti CISH a Čínskej akadémie spoločenských vied.
Slovenskí účastníci informovali pracovníkov Historického
ústavu a členov SNKH o celom podujatí v troch prednáškach počas „aperitívu“ dňa
26.11.2015. Správu o kongrese bude publikovať Historický časopis č. 1, 2016.
Ďalšie dôležité aktivity. Patrila k nim v prvom rade
účasť prof. Romana Holeca, podpredsedu SNKH, na svetovom kongrese hospodárskych
dejín, ktorý sa konal v auguste 2015 v Kyóte v Japonsku. Kongres prijal návrh
prof. Holeca na osobitnú tematickú sekciu a zveril mu jej zorganizovanie. Tento
významný úspech je povzbudením pre celú historickú vedu na Slovensku a prinesie
určite významné podnety pre rozvoj hospodárskych dejín v strednej Európe.
Bratislava 26. 1. 2015
PhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc.
Predsedníčka SNKH